Martina Bieliková
mahatmá murari
Prázdna hlava. Tma okolo hlavy. Svetlo na tvári. Toto ma otrávi. Tak spustite fanfáry, Prichádza ťažká mahatmá murari, Tá si so mnou poradí. Snáď ma nezradí.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
no nenapíšem asi nič konzistentné, stále dačo nové, alebo zrazu staré, potom úplny prepadák, a náhle čistá šleha.. inak som maniak do čokolády a do prúdov, ktoré si ťažko, ale sami dolujú cestu,a neznášam žehlenie a stádovitosť ľudí Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
reklama
Súkromné
Martina Bieliková
Dážďovka
Na zemi leží rozpolená dážďovka. Jedna časť je rozpučená. Ťažko sa zvíja. Elektrické šoky. Smrteľný tanec. Som ako tá dážďovka.
Martina Bieliková
Frankfurt
neskoré rána, obrazce z vlasov na bielom gauči a masívne vtáky, čo prenesú ťa odtiaľto vo svojich črevách za eurá, čo štrngajú ti v mešci. božská ceruzka, ktorou boh podpisuje do oblohy všetky Vertrags a vypisuje upomienky na naše dlhy.
Martina Bieliková
Jeden deň alebo iný deň
Keď som bola malá, bála som sa od rodičov vypýtať 36 korún do kina na Pocahontas. Keďže to však bola vtedy detská kultová záležitosť, naši mi tie peniaze dali. Sedela som v prvom rade, dedinské kino bolo precpaté deťmi a dospelými, daktoré deti sedeli aj na schodoch. Zábavné a zároveň úžasné, pre aké veci sa dokáže dieťa nadchnúť. Viem, že mi k nejakému sviatku kúpili aj knihu Pocahontas a ja som ju obdivovala celé hodiny. Samozrejme aj kapitána Smitha. Nemám šajnu, kde teraz tá kniha je.
Martina Bieliková
Ohavný vták
Bolo to tuším cez leto. Brat doniesol domov raneného holuba. Vôbec sa mi nepáčil, bol strakatý a nejaký ošklbaný. Bol jeden z tých, čo celé dni poletujú nad jedným a tým istým námestím, utekajú za každou omrvinkou z rožku a pritom priblblo pohybujú hlavou (pričom toto mykanie je pre nich životne dôležité, pretože každým pohybom hlavy si obnovujú optický obraz, to znamená, že keď len tak nečinne stoja, tak vidia celý čas ten istý obraz, ktorý bol prvotný pri zaujatí tejto ležérnej pózy). Proste ohavný vták z ulice.
reklama
Martina Bieliková
Smrť nočných motýľov
Bála sa nočných motýľov. Vždy keď v noci nejaký vletel spomedzi záclon do izby, začala hystericky výskať a pobehovala po celej izbe. Občas to vypadalo dosť komicky, pretože i samotný motýľ začal nejako intenzívnejšie, splašene poletovať. Často zamierili na to isté miesto, vtedy vrieskala ešte viac, až som sa divil, že motýľ ešte neotrčil kopytá.
Martina Bieliková
Nemôžem spať
Je mi zima a smutno. Na posteli mám knihu od Rilkeho Zápisky Malta Lauride Brigga. Veľký samotár vo veľkomeste, začala som čítať len prvé 3 strany a nemôžem pokračovať. Nemôžem.
reklama
Martina Bieliková
4 minúty po 12stej
Je to naozaj zvláštne a keď sa do tých chvíľ zahĺbite, keď načúvate tlmenému plaču vašej matky vo vedľajšej izbe, ako si vzlykajúc niečo pre seba hovorí a vy vstanete z postele a idete ju utíšiť, lenže ona chce byť sama a vraví, aby ste si to nevšímali, choďte spať, zajtra vás čaká nový deň.
Martina Bieliková
Matka
Ty spájaš koniec a začiatok na večnosť, kým táto zem zemou ostane, rodíš bratov a sestry, keď na pery sadá ti noc; v mdlých ránach zobúdzaš svoje telo, dať deťom na rozlúčku teplý bozk.
