reklama

Intro

Teraz si spomínam. Bolo to tuším pred dvoma rokmi. Bolo ráno a všetci spali. Už ani neviem čo sme oslavovali a či sme vôbec oslavovali, alebo sa len tak, ako sa to mnohým páči, neožierali (chápem, že je to pejoratívny výraz, ale vzhľadom na danú situáciu ultravhodný). No, v každom prípade som sedela na pohovke a počúvala tlmene Radiohead (Exit Music – Wake... from your sleep / The drying of your tears / Today.. we escape / We escape.) a všetci nado mnou spali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu
(zdroj: Havlik)

Vo vzduchu jemne elektrizujú miniatúrne farebné červíčky, hmýria sa vôkol mňa, každým ich dotykom sa mi sklopia viečka, no ťažká páka snožrúta vždy vztýči moje myšlienky, tie sa napnú ako struna a všetko je žiarivé. Rozvidnieva sa. Nepokojné sny lietajú nado mnou ako splašené divé husy, no v tom desnom chaose do seba nevrážajú, každý má svoj kúsok sveta. Trochu omráčená únavou vstávam a vyjdem na poschodie. Vojdem do pootvorených dverí, som tam jediná bdiaca. Podľa mňa sú ľudia najkrajší, keď spia. Akoby vtedy žili úplne v inej galaxii. Samozrejme, ak im po líci netečie slina, alebo nechrápu, alebo sa práve nešpárajú v nose. Sledovala som podaktoré tváre a predstavovala si, čo sa im asi v tej chvíli sníva. Či sa neplavia krehkou loďkou po Monetovom obraze, alebo či náhodou nezápasia s nejakou obludou vykreovanou obyčajnými pocitmi strachu, úzkosti, slabosti, utrpenia, tiesne. Naše hlavy dokážu veci. Šla som do ďalšej izby. Bola tam iba jedna osoba. Telo mala poskladané akoby ho práve vyhodili z piateho poschodia, ale tvár krásne pokojnú. Asi sa mu (bol to totiž on) sníva o šiškách, pomyslela som si a ďalej si ho obzerala. Občas sa mu mierne pohli bielka pod viečkami (skoro som napísala vaječníkmi). Žeby mu šišky nechutili? Mal pekne vyduté pery, trochu potmavlé kruhy pod očami, a niektoré pramene vlasov mu priam božsky padali do tváre. Trochu sa pomrvil, ja som sa hrozne zľakla, i keď jediné, čo v izbe bolo počuť, bol tikot hodiniek na mojich rukách. Len tak v hlave som si premietla, akoby to vypadalo, kebyže sa teraz prebudí a ja sa tu naňho dívam ako (viem, že vám to všetkým napadlo) úchyl. To ma nemo rozosmialo, narovnala som kĺby, ale predtým som mu ešte stihla prstom prejsť po dlani, ktorú mal zvláštne položenú pri hlave, akoby som chcela aspoň na chvílu pocítiť, to, čo v ňom práve prebieha, a odišla som.A teraz sú tu tieto dni. Keď ťa mám v hlave a nikdy by som si nebola myslela, že to tak bude. Že táto spomienka je ako intro, za ktorým bola dlhá hluchá pauza. A potom som prišla ja a prišiel si aj ty, alebo naopak, spolu sme na displayi nahodili ďalšie minúty a aj keď neviem, čo bude nasledovať, ani ako dlho to potrvá, musím sa srdečne smiať, aký dokáže byť život šteklivý.

Martina Bieliková

Martina Bieliková

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

no nenapíšem asi nič konzistentné, stále dačo nové, alebo zrazu staré, potom úplny prepadák, a náhle čistá šleha.. inak som maniak do čokolády a do prúdov, ktoré si ťažko, ale sami dolujú cestu,a neznášam žehlenie a stádovitosť ľudí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu