reklama

Page One

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

V oknách blikajú televízory, vôňa aviváže z čerstvo vypratého prádla, príbehy za zastretými závesmi. A potom som tu ja. So svojím odrazom na balkónových dverách, obklopená maminými muškátmi a poletujúcim hmyzom. Nie je ťažké písať o susedovi s vajcovou hlavou, čo býva pod nami. Bije svoju manželku a je hrozný grobian. Raz, keď som bola vo vani, začula som zvonenie. S nechuťou som celá od peny vyšla z vane, obliekla si župan a šla otvoriť. Nikto tam nestál. Do riti s vami, povedala som si a šla som späť. O necelých päť minút znovu niekto zazvonil, energicky som vyšla z vane a ako som šla k dverám, kľučka sa pohla. Potichu som sa prikradla. Ak by bolo odomknuté, neznáma osoba mohla kľudne vojsť. Odomkla som a vyšla na chodbu. Na schodisku som zbadala miznúcu onú vajcovú hlavu. Ani presne neviem, čo ma na tom naštvalo. Možno to, že to bol práve ten sused a aj to, že mal tú bezočivosť vojsť do nášho bytu, kebyže nie je zamknuté, pritom si vôbec nie sme až takí blízki, alebo jednoducho to, že ma práve on vytiahol už dvakrát z vane (cítiť moc nejaký odpor práve voči tejto osobe?) Naklonila som sa cez zábradlie a na celé schodisko zvrieskla To si čo doparoma dovoľujete! Rodičia vás nenaučili slušnému správaniu?! Večer mi oco povedal, že mi ten sused odkazuje, že ma nabudúce vyflieska, ak budem naňho takto ešte niekedy vrieskať. Že sa oco so mnou o tento odkaz tak sucho podelil, môže byť možno pre vás zaujímavé, ale kašlite na to.Je ťažké písať o sebe. Keď píšete cudzie príbehy, môžete si vymýšľať, dotvárať, skresľovať. Keby sa to rozhodla napísať hlavná postava vašej story sama, vznikol by ďalší nový príbeh. Chcem, aby ste to cítili tak, ako som to cítila ja. Aby sa moje spomienky stali trochu aj vašimi spomienkami. Keď čítate dobrú knihu, vždy si nájdete pasáže, ktoré si zaznačíte zvýrazňovačom. Myslíte na ne niekedy, keď cestujete električkou, spomeniete si na ne, keď sa vám niečo podobné pritrafí. Môžete sa ich naučiť aj naspamäť. To robievam ja. Hlavne pri Marquézovi. Jeho slová sú ako karamel, krásne sa vo vás rozpustia a nenútene vám roztancujú vašu predstavivosť. Tak to cítim ja. Vždy ma dojíma krátky, ale neuveriteľne silný príbeh Meme a Maurícia, ktorého neustále obletujú žlté motýle. Ich láska musí byť utajená. Preto sa Meme chodí kúpať vždy o siedmej, kde ju „medzi škorpiónmi“ očakáva plný túžob mladý Maurício. A keď matka Meme náhodou vojde do jej izby, obklopia ju stovky žltých motýľov a ona hneď pochopí. Tak starostovi mestečka nahovorí, že niekto im kradne sliepky a keď v ďalší deň prelieza Maurício do kúpeľne ich domu, strážnik ho postrelí a on ostane pripútaný k posteli a zomrie ako zlodej sliepok. Kto to čítal, tak isto chápe.Vitajte v mojom svete. Pretvárka, tmavé kruhy pod očami, veľa smútku a niekedy aj blbej sebaľútosti, rozkoš, čisté momenty, keď napríklad sedíte s vyloženými nohami pri otvorenom okne, sledujete konce stromov a v diaľke nie moc šíre polia, počúvate mimoriadne obľúbenú pesničku Page One od Lemon Jelly. Aj toto som ja. Pôžitkár života so sklonom k depresiám. Len prosím vás žiadne úvahy o zmysle života. Z toho by mal každý vyrásť. Som tu, teraz, so svojou históriou a nič neľutujem. Dobre, možno trochu, ale len preto, že som ublížila iným. Každý má to, čo si zaslúži. A môže s tým stále niečo robiť, ak nie je spokojný. Ako dieťa som sa vždy načahovala na náš kuchynský stôl. Stála som na špičkách, ale pohľad mi spočinul akurát tak na jeho hranu. Chcela som si z neho sama vziať ako to robila moja mama alebo staršia sestra. Bez toho, aby ma položili na stoličku. Preto som si vždy nedočkavo ceruzkou čiarkala na stene svoju výšku. Bolo to pre mňa neuveriteľne dôležité. Teraz je to také samozrejmé, že je až smiešne, akým veciam sme ako deti prikladali význam. Lenže tie snahy sa vlastne nemenia, menia sa iba kulisy, naša výška, naše starosti, naše telo. Tá snaha byť nezávislý však ostáva, aj prirodzená zvedavosť a neustála nespokojnosť.. Máme to v sebe, potlačené, nepotlačené. Každý ako uzná za vhodné.Tu ma máte, naberajte si ma po kúskoch. Ako drahý kaviár. V oknách sa zhasínajú svetlá, televízory prestali blikať, cigareta mi už dohorela. Ak máte zo mňa nejaké divné pocity, ignorujte to. Na dnes stačilo.

Martina Bieliková

Martina Bieliková

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

no nenapíšem asi nič konzistentné, stále dačo nové, alebo zrazu staré, potom úplny prepadák, a náhle čistá šleha.. inak som maniak do čokolády a do prúdov, ktoré si ťažko, ale sami dolujú cestu,a neznášam žehlenie a stádovitosť ľudí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu