Neľudsky závidím tým, čo sa na mňa zvrchu dívajú, posmievajú sa a pospevujú si, aká som malicherná, ako si namýšľam, oni už dávno vedia, ako to všetko bude. Pozrú sa do dlaní a zbadajú celý príbeh, pomaly a precízne ho prepustia pomedzi prsty, aby neostala ani škvrna na ich dlaniach, spustia tie svetielka dolu, dolu, a všetko popadá na môj život. A ja sa tu zvíjam na posteli, dlhé noci bez spánku, a neskoré rána, to všetko iba preto, že ten príbeh v mojej hlave ma oberá o pokoj. Tak nech sa už stane, čo sa stať má. Všetko sa rozuzlí a ja precitnem, a konečne sa vyspím. A keď sa budú znovu so zvedavosťou dívať do svojich dlaní, uvidia v nich moju škeriacu sa tvár.
Sú tam
Nemáte niekedy pocit, že vaše predstavy, blažené ilúzie, tiché snenie o niečom, čo sa nestalo, no vy to vidíte zreteľne, cítite to na pokožke, farba tých chvíľ vám zafarbí krv, ktorá prepumpuje vašim telom a vy sa zrazu ocitáte presne tam, kde chcete byť, hovoríte slová, čo sa zrodili iba vo vašej hlave, pohybujete sa presne podľa plánu, nezdá sa vám, že toto všetko zabíja vašu budúcnosť? Vlastne, mala by to byť prítomnosť, lenže tak to nie je. Je to budúcnosť.